Pohľad rodiča na festival

Keď sme už boli rozhodnutí, že vyrazíme do Vrábľov, nájdeme tam Mašekov mlyn a zistíme o čo vlastne ide, naši dvaja drobci sa príliš nadšene netvárili. Natreli sme ich vysokým ochranným faktorom, nasúkali do auta, zapli klímu a sľúbili nejaké detské atrakcie a zvieratká… Stačilo… To vždy zaberie.

DSC_6250

Po pár kilometroch (z Nitry) som vylovil z hlavy posledne videné obrázky z google.maps a po pamäti odbočil a znova odbočil a potom už len zaparkoval. Poloprázdne parkovisko (dorazili sme tesne po obede) sľubovalo, že tlačenice na každom kroku sa obávať nemusíme a to bolo fajn. Hudba, stánky a pohľad na skupinky usmiatych mladých aj starších návštevníkov nás ubezpečil, že dnes sa nebudeme ani nudiť ani hladovať. Dokonca aj na smäd sa myslelo a hneď som si doplna načapoval zo dva poháre z cisterny príjemne studenej pitnej vody, čo stála neďaleko vstupnej brány. Chalani sa neomylne rozbehli k maličkému dvorčeku s dekami, matracmi, balónmi, trampolínou a hlavne s nafukovacím skákacím hradom. Než sme sa stihli zorientovať a pozdraviť s pár známymi, už boli spotení a pýtali niečo na pitie a jedenie. Rýchlo doplnili to, čo ich telíčkam chýbalo, a frnk znova skákať… A takto sa to opakovalo znova a znova a znova…

Medzitým sme si to tam s mojou žienkou stihli poobzerať aj dôkladnejšie. Výstava fotiek z minulého ročníka festivalu nás trochu dostala do obrazu a hudba z pódia celý ten obraz dokreslila jasnými kontúrami. Znela tam príjemná pohodová muzička rôznych žánrov. Žiadne nepochopiteľné a uši trhajúce kvílenie sa nám zachytiť nepodarilo. Bol to pestrý, zaujimavo namiešaný koktejl ingrediencií, ktoré k sebe pasovali a vedeli si nájsť cestu asi do každého ucha. Skrátka dobrý výber. Sem tam sa naši chalani v skákacom hrade zastavili, vyliezli pod slnečník odkiaľ mali výhľad až na pódium a raz si zatancovali, inokedy sa zas pokúšali chytiť a zaspievať si s nejakou kapelou refrén. A vytiahnuť našich drobcov z gumenného hradu bez použitia násilia, to chce fakt kus umenia. Po pár hodinách však hrad spľasol a tie dva neúnavné poskakujúce organizmy bolo treba zaujať niečim novým. Ideme pozrieť zvieratká. Šup do sandálov a pochodom vchod, smer Mašekov mlyn!

Cestou sme zazreli este zopár lavičiek a plátno, kde sa chystalo premietanie zaujimavých dokumentárnych filmov. Hoci som chcel vidieť všetky, bolo mi jasné, že potomstvo bude mať na vec iný názor a dlhšie ako 10 minút na jednom mieste sedieť nevydrží. Aj vtedy, keď sme šli okolo plátna boli už obaja ďaleko vpredu a načahovali sa s trávou k nejakým kozliatkam a somárikovi. V príjemnom tieni sme obišli mlyn a zastali na brehu riečky. Voda vie drobcov vždy zaujať na dlho. Nemusia to byť zrovna Niagarské vodopády, úplne stačí obyčajná kaluž po daždi. A tu v Žitave tieklo tej vody dosť, takže bolo treba rýchlo pohľadať na brehu všetky kamene a pohádzať ich do vody. Jeden aby to šplechlo, ďalším skúsime hádzať žabky, tretí by mal doletieť čo najďalej a tak ďalej a tak ďalej… Kreativita a improvizácia má zelenú, rodičia majú veget. Potom zmastíme nejaký olovrant z batoha, poutierame zabrýzgané tváričky a pokračujeme nazad. Už sa začína miestne letné dokumentárne kino. Bohužiaľ prognóza, že 10 minút max. bola správna… Snáď sa k tým filmom ešte niekde na internete dostanem… Krpci vyštartovali do výtvarného kútika a tam z nich najskôr nejaké dievčatá vytvorili spidermanov (to zas bude kriku, keď budeme musieť pred spaním tie pomaľované tváre znova uviesť do pôvodnej podoby) a potom sa spidermani vrhli na farby a výkresy a nenechali sa ničím rušiť ani ovplyvňovať… Žiadny veľký umelec si predsa nenechá kecať do toho čo a ako má maľovať… A tak máme s maminkou znova pauzu a pár minút si užívame Januárové prekvapenie nielen akusticky na pol ucha, ale aj vizuálne.
Ale ani táto pauza netrvá dlho. Chalani domaľovali, našli niekde loptu a tak sa bude športovať… No už nie dlho… Slnko už dávnejšie zapadlo… Pár chvíľ ešte hádžeme loptu, ale pomaly už drobcov psychicky pripravujeme na odchod. Ten menší ani veľmi neprotestuje, dnes dostal riadne zabrať a únava si ho našla. Lúčime sa so starými aj novými známymi, nakladáme spidermanov do auta a vezieme ich do postieľok. Anketa o spokojnosti s dnešným dňom dopadla dobre a je jasné, že o rok tu chcú byť drobci znova. A my s nimi. Tak pre dnešok už ale naozaj: „Dobrú noc!”.

Pavol Holák, Nitra

Familiar mieri na Pohodu!

Ideme si oddýchnuť na Pohodu, načerpať pozitívnu energiu a poobzerať sa aj po nejakých objavoch domácej scény, ktoré by sme Vám vedeli priniesť v roku 2016 na Mašekov mlyn!

pohoda2015